Biomatky v ringu

Žiadne iné témy, akokoľvek politicky či nábožensky citlivé, nevyvolajú také vášne, ako keď si trúfnete siahnuť na ideály dokonalých mamičiek.

Česká spisovateľská celebrita Michal Viewegh opísal tento fenomén už dávno. Vo vtipnom románe Biomanželka vykresľuje trpko-smiešnu realitu manželského páru, kde sa z obyčajnej nevýraznej tradičnej dievčiny stane žena, manželka, matka, ktorá berie veci do vlastných rúk a do všetkých aspektov života zavádza návrat k prírode. Viewegh používa metaforu popolušky, ako zaprášená ufúľankyňa objaví svoju silu a rozkvitne. Je fascinovaná bio životným štýlom, šmrncnutým ezoterikou a vášnivo ho presadzuje vo všetkých aspektoch rodinného života.

Dom zásadne podľa Feng-šuej a patogénnych zón, záhrada výlučne v súlade s numerológiou a lunárnym kalendárom. Ale tak naozaj to celé roztočí, až keď prídu deti. Stane sa laktačnou poradkyňou (ako ináč), založí materské centrum a neskôr domácu školu. Naozaj humorné čítanie, ak ste ešte nemali tú česť. 

Chvála biomatkám

Uprostred českého románu sa ocitli aj mnohé Slovenky. Také, čo svoje materstvo žijú na bioštýl. A popri vlastnom jednom či dvoch dojčených deťoch im na srdci leží aj osveta a popularizácia niektorých rodičovských praktík v širšej spoločnosti, ale najmä medzi matkami. Tematický záber je pomerne široký, ale je zopár vecí, do ktorých sa vkladajú s naozaj obrovským nasadením.

Fascinácia biomaterstvom v našom časopriestore je vzburou voči rezíduám výchovných metód z čias socializmu.

Humanizácia pôrodov, dojčenie, šatkovanie a nosenie. A ozaj, ešte dojčenie. A potom ešte také trošku podružnejšie veci ako látkové plienky, ideálne žiadne plienky, používanie bio kozmetiky, ideálne žiadnej kozmetiky, bio pracích práškov, ideálne žabí sliz, pardon, mydlové orechy. A aby sme nezabudli, dojčenie. Tieto novoty sa tu nezobrali samy od seba. Čiastočne sú inšpirované ekomyslením, ale v princípe sú dedičstvom istého pána – doktora Searsa, ktorý vymyslel attachment parenting (vzťahové rodičovstvo). 

Vzniklo to ako reakcia na drastické metódy tej doby, pri ktorých sa z detí robili načasované stroje. Vtedajšia doba žiadala od detí vo vymedzených časoch spať a jesť, byť na vzduchu priviazané v kočíku. A najmä nezavadzať matkám, ktoré sa v raných štádiách feminizmu potrebovali sústrediť na kariéru.

Doktor Sears so svojím návratom k prírode a detí do náručia matiek nebol sám, jeho idey rozvinuli ďalší autori, až z toho vzniklo vlastne normálne hnutie, taká malá revolúcia vo výchove detí. 

Jej podstatou je rodičovstvo založené na pestovaní mimoriadne blízkeho vzťahu medzi dieťaťom a matkou, a to najmä cez dojčenie na požiadanie, spoločné spanie detí a rodičov a nosenie bábätiek na tele matky. Tak ako doktorove idey boli protitrendom, aj ich rozšírenie a fascinácia v našom časopriestore je vzburou voči rezíduám výchovných metód z čias socializmu. Sú to síce rezíduá, ale poriadne zakorenené, žiaľ, často aj u odborníkov.

Mnohé z toho, čo presadzujú biomatky, je cesta správnym smerom. Sú to veci nielen intuitívne, ale aj podporené vedou. 

Preto mnohé z toho, čo presadzujú biomatky, je cesta správnym smerom. Sú to veci nielen intuitívne, ale aj podporené vedou. Že dieťa potrebuje najviac na svete vzťah so svojou matkou, dojčenie je najsuprovejšia alternatíva, ako ho nakŕmiť. Reagovať citlivo a rýchlo na jeho potreby a veľa nosiť, to všetko je pre bábo blahodarné a extrémne dôležité pre jeho vývoj a šťastnú budúcnosť.

A preto, srandičky bokom, chvála biomatkám. A tým z nich, ktoré ukazujú cestu aj iným, naozaj úprimný rešpekt.

Kde sa stala chyba

Všetko by mohlo byť dobré, dojčíme, nosíme, budujeme vzťah, skrátka selanka. Ale pravda je taká, že nie je. Napriek všetkým dobrým snahám a úmyslom prebieha boj, krutý a nemilosrdný – bioženy verzus spoločnosť.

Po kauze jedného lieku na podporu dojčenia, ktorý na to však povolený nie je, sa známy doktor vyhráža trestným oznámením na laktačné poradkyne. A tak, ako sa hejtujú v kaviarenských kruhoch liberáli s konzervatívcami, pravičiari s ľavičiarmi, doťahujú sa mamy, ktoré dávajú pampersky, s tými, ktoré dávajú látkovky. Rozdiel je len v tom, že tento druhý veľký spoločenský konflikt je miestami oveľa ostrejší, súdiac aj podľa množstva a búrlivosti reakcií na články, kde Postoj otvára niektoré z týchto tém. Žiadne iné témy, akokoľvek politicky či nábožensky citlivé, sa vo vyvolávaní vášní nechytajú.

Foto: Profimedia.sk

Asi najzávažnejšia námietka, ktorej biomatky čelia, spočíva v tomto: že si zo svojich predstáv o rodičovstve tak trochu robia posvätné náboženstvo. Z metód, ako podporiť vzťah (inak samých osebe viac-menej rozumných) sa niekedy stáva samoúčelný cieľ za každú cenu. A tak sa môže zdať, že vzťahová výchova už tak nie je ani o vzťahu, ani o výchove, ale o strašení umelým mliekom, zákaze cumľov a jednorazových plienok a detských postieľok a kočíkov.

Stráca sa posolstvo o tom, že to, na čom naozaj záleží, je láskyplné prepojenie rodičov a detí, a nie to, či šatka na nosenie bude z elastického biobambusového vlákna kombinovaného z fair trade bavlnou.

A potom sú tu ešte viac či menej závažné vedľajšie efekty. Keď sa v debatách skombinuje chýbajúce umenie miery a schopnosti prijať, že aj iné riešenia môžu byť úplne v poriadku so snahou o vlastnú materskú dokonalosť, tak utekajú aj srnky z lesa, lebo vetria katastrofu. Stáva sa, že akékoľvek odklonenie sa od ideálu na piedestáli (napríklad, keď sa nedarí dojčiť) považujú niektoré perfekcionistické mamy za svoje celoživotné zlyhanie a nezvratnú traumu spôsobenú dieťaťu.

Napriek všetkým dobrým snahám a úmyslom prebieha boj, krutý a nemilosrdný, bioženy versus spoločnosť.

Ako veľmi sú takéto pocity pomýlené, zistíme, keď sa trochu viac poobzeráme okolo seba. Sú tu ešte iné deti a iné matky. Napríklad Alexandra, s ktorou sme nedávno uverejnili rozhovor.A ktorej dcérka po šiestich rokoch snahy prvýkrát sama natiahla rúčku za hračkou. Skúste sa jej spýtať, akou prioritou pre ňu je otázka látkových plienok a podiel bavlny v šatke. 

Mnohé z týchto otázok sú čisté pseudoproblémy, ktoré na výsledok (vychovať charakterného mladého človeka) majú asi taký vplyv ako predpovede včelárov, či bude tuhá zima.

Myslieť strategicky, hovoriť logicky

Na ľuďoch, čo vášnivo bojujú za nejakú ideu, je niečo veľmi sympatické. Tým viac, ak to, za čo bojujú, je správna vec. Ale vojny vyhrávajú skôr stratégovia a taktici, zúrivé pokriky a oháňanie sa mečom na všetky strany veci neriešia. Bolo by preto dobré rozpoznať, kto je skutočný spojenec a kto nepriateľ, to by mohol byť na tejto ceste prvý logický krok. Doktor Marec, nech si o stupni arogantnosti jeho komunikácie myslíme čokoľvek, je na rozdiel od slovenského doktorského mainstreamu priaznivec domácich pôrodov a návratu k prirodzeným veciam. Namiesto trestných oznámení by pri troche konštruktívnej snahy mohlo vzniknúť spojenectvo. 

Aby časom matky prekvapene nezistili, že pre plienkové spory prišli o priateľstvo vrstovníčok,  s ktorými vlastne vo všetkom naozaj dôležitom súhlasia. 

Ak by tu bol nejaký stratég, je možné, že by biomaterskej komunite poradil toto: menej myslenia v štýle „my proti zlému svetu, v ktorom nás nikto nechápe“ a podstatne menej impulzívnosti. Kritiku reflektovať, aj ak sa zdá neoprávnená. Aj tá totiž o niečom vypovedá – napríklad o tom, že vaše argumenty neboli dobre podané. Treba si tiež zreálniť si pohľad na svet, v ktorom bioriešenia nie sú univerzálnymi odpoveďami na akúkoľvek situáciu.

A viac rozlišovať medzi záležitosťami, ktoré sú podstatné, a tými, ktoré sú okrajové. 

Aby sa nestalo, že po pár rokoch, keď už ratolesti budú žiť svoje životy viac-menej bez svojich rodičov, matky prekvapene zistia, že pre plienkové spory prišli o priateľstvo a spoločné chvíle s inými vrstovníčkami, s ktorými vlastne vo všetkom naozaj dôležitom súhlasia.

Titulná foto: profimedia.sk

Článok bol uverejnený na denníku Postoj.sk

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on pinterest
Pinterest